Rada cestujem, no
veľa toho precestovaného nemám, preto ma každé väčšie mesto dokáže chytiť za
srdce. Ten ruch, drzí ľudia, to neznámo, ktoré na mňa za každou novou ulicou čaká, neznesiteľná premávka, (ok, aj tie obchoďáky sú "celkom" good ) a to typické, čo v sebe každé
mesto skrýva. Či už je to Eiffelovka, Big Ben, Orloj, alebo hrad, možno aj
úplne obyčajná kaviareň, je to (minimálne pre mňa) fascinujúce a ja sa
snažím na každom jednom novom meste nájsť
niečo, čo vo mne vyvolá euforický pocit a veľa krásnych spomienok.
Každý, kto ma
pozná vie, že Bratislava je moje mesto. Ani neviem kedy som sa do nej tak
zamilovala a kedy mi vlastne v hlave, alebo srdci skrsla myšlienka
začať študovať práve tu a žiť si "svoj sen". Úprimne, čo je, alebo aký je
to vlastne ten náš sen? Všimli ste si, že ak po niečom túžite a dostanete,
zrazu to už, ako keby, prestalo mať význam? A znova a znova sa
v nás prebúdzajú nové, možno nezmyselné túžby?
Jednou, aj tou
mojou bolo práve žiť vo veľkom meste. Ako ste sa mohli dočítať v pár mojich príspevkoch, nebola som stále hrdou občiankou rodného mesta.
Totižto, chýba mi tam anonymita. Tí, ktorí ste z podobne malých miest, či
dedín to určite poznáte. Som typ človeka, ktorý rád robí to, čo chce
a nechcem byť kvôli každému môjmu rozhodnutiu posudzovaná
a ovplyvňovaná okolím. Rada robím veci spontánne a z vlastného
rozhodnutia, nie z rozhodnutia iných. OK, tým, že mám blog som možno
trošku viac na očiach a idem pravdu povediac s "kožou na trh" a v tomto "svete" ide presne o to, aby vás ľudia riešili, ale
teraz skôr myslím na také tie veci obyčajných dní. Možno ide aj
o obliekanie, o spôsob života, ktorý vedieme a možno je to môj subjektívny názor na vec. No pravdu povediac, v Bratislave som to našla.
Naše hlavné mesto
sa pre mňa stalo školou života. Zistila som, že aj ja mám svoje limity, ani ja
nie som neomylná a aj ja dokážem tak veľmi, veľmi smútiť za domovom, aj
keď som sa spočiatku hrala na veľkú dospeláčku. Našla som, dá sa povedať, samú
seba. Utriedila som si priority (aj keď som predtým myslela, že ich utriedené
už dávno mám), naučila som sa viac tešiť z maličkostí a našla som
sa vo veciach, o ktorých by som to nikdy nepovedala. A možno práve
naopak, zanevrela na veci, či návyky, ktoré patrili k mojej osobnosti.
Dnes k outfitu
veľmi nič, len sa stal mojím obľúbeným, čo sa týka jesene a teplejšej
zimy. Fotky sú ešte spred cca mesiaca, a aj keď u nás doma je dávno veľká zima a snežík sa nám chumelí, v Bratislave to takto spolu s hrubšími silonkami zvládam aj dnes. Tento rolák je to najteplejšie, čo doma mám a je perfektný. Fotky sú z dielne fotografky a veľmi milého a príjemného
človeka Natálie Jakubcovej a fotkami z jej tvorby sa vám pochválim aj
čoskoro.
Pekné dni do vašich životov :-)
Rolák: H&M / Koženková bunda, Rukavice: Poľsko / Sukňa, Klobúk, Ruksak: New Yorker / Topánky: Forever 21
Fotograf: Natália Jakubcová
Faith. Love. Fashion.
Bianka
Read More